Život v Istanbule bol pestrý

Od začiatku môjho štúdia som vedel, že chcem využiť možnosť výjazdu na Erasmus, aj na bakalári, aj na inžinierovi. O to viac ma potešila obrovská ponuka škôl z celého sveta, nie len z Európy.

Hneď ako to bolo možné, začal som si hľadať školy a prihlásil som sa. Pri mojej prvej prihláške som sa dostal na univerzitu v Nemecku v Kolíne nad Rýnom. Bohužiaľ sa objavil Covid, a celé štúdium bolo v tej chvíli online, takže som sa rozhodol výjazd zrušiť a skúsiť to znova v ďalšom semestri, konkrétne v piatom semestri bakalárskeho štúdia. Nemecko som si vybral kvôli zdokonaleniu si nemčiny, avšak pri druhom prihlasovaní som to prehodnotil a uprednostnil som spoznávanie vzdialenejších kultúr. A takto som sa dostal do miesta, kde sa miešajú kultúry, do Istanbulu. Konkrétne na Istanbul Bilgi University.

Semester nám začínal v októbri (říjnu), takže som mal letné prázdniny o takmer mesiac dlhšie, a mal som teda čas nájsť si v obrovskom Istanbule vhodné ubytovanie. Vďaka OZS a ich reportom z výjazdov na InSIS-e sa mi podarilo kontaktovať študenta VŠE (tiež FISáka), ktorý bol na rovnakej univerzite 2 roky predo mnou a dal mi kontakt na človeka, ktorý ponúkal študentské byty v dobrej lokácii za veľmi výhodné ceny. Cenovo je Turecko pre Čechov a Slovákov jednou z najdostupnejších krajín na štúdium. Samotné štipendium vo výške 480 eur mi bohato pokrylo životné náklady, a to som si nemusel ani variť – kebab v meste si môžete dať za cca 2 eura alebo 50 kč. Aj kvôli extrémnej inflácii v posledných rokoch sú ceny v Turecku priemerne asi dvakrát nižšie ako v Českej republike.

Keďže Turecko nie je v Európskej Únii, musel som si prejsť menšou byrokraciou na získanie povoleniu k pobytu pre študentov, keďže pobyt prekračuje 3 mesiace. V tomto procese pomáhalo Erasmus oddelenie na univerzite a bolo to pomerne jednoduché.

Na univerzite Bilgi sa mi najviac páčil kampus, ktorý pripomínal obrovské americké kampusy. V areáli univerzity sa nachádzali komerčné kaviarne a reštaurácie, ale aj cenovo dostupné jedálne podobné menze. Na výber toho bolo stále dosť a dalo sa najesť aj lacno v okolí kampusu. Univerzita je súkromná a jeden semester tu stojí cca 3 000 dolárov. Ako Erasmus študenti sme my nemuseli platiť nič. Pre študentov Aplikovanej informatiky je dostatočná ponuka predmetov, aby si mohli odštudovať všetky povinne voliteľné predmety na Erasme, a naša pani dekanka to veľmi ochotne a rýchlo uznala práve do tejto kategórie. Odštudoval som tam 29 ECTS kreditov, ktoré súviseli s mojim oborom. Ich uznanie tak potom bolo len formalitou.

Samotný život v Istanbule je veľmi pestrý, mesto má oficiálne 16 miliónov obyvateľov, čo je viac ako Česko a Slovensko spolu. V meste sa tak stále niečo deje. Pohyb po meste je tiež pomerne bezproblémový, sieť metra je hustá, a v rámci MHD dá sa dopravovať trajektami medzi európskou a ázijskou časťou. Čo sa týka bezpečnosti, v Istanbule aj celom Turecku som sa cítil rovnako bezpečne ako v Prahe. Na čo si ale treba zvyknúť, sú extrémne proaktívni predajcovia v tradičných bazároch, ktorí vám chcú predať všetko. História, veľkosť mesta a turecká kuchyňa sú vecami, ktoré budete v Istanbule objavovať minimálne mesiac.

Turecko má okrem úžasnej kuchyne a dlhej histórie aj veľmi rozmanitú prírodu a jedných z najviac pohostinných ľudí, ktorých som kedy stretol. Z mnohých výletov, ktoré som za svoj semester v Turecku stihol – aj vďaka tomu, že som do školy chodil iba v utorok a stredu (pondelok a štvrtok som mal predmety online) – spomeniem zopár. Medzi najviac uletené patrí stopovanie z Istanbulu do hlavného mesta Ankary, kde sme stopli spolu 6 aút a skoro nás zobral na nejaké jedlo alebo čaj. S ostatnými študentmi sme si tiež na pár dní požičali auto a išli sme na juh Turecka k pobrežiu stredozemného mora. Tiež sme boli aj v známej Kapadókii, kde sme namiesto tradičného letu balónom, jazdili na koňovi a bol to tiež nezabudnuteľný zážitok. A jeden z mojich posledných výletov bol po východe Turecka, v mestách Gaziantep, Mardin a Diyarbakir, kde som zažil najautentickejšie momenty a najviac pohostinných ľudí. Je to turecká časť Kurdistanu, takže majorita občanov v mestách Mardin a Diyarbakir sú Kurdi a majú aj svoj vlastný jazyk. Najviac ma zaujalo, že v tých regiónoch žije okrem moslimov aj pomerne veľa kresťanov a židov, a nemajú medzi sebou konflikty.

Vyjsť na Erasmus nielen do Turecka, ale hocikde vám odporúčam všetkými desiatimi. Spoznáte novú kultúru, nájdete si medzinárodných kamarátov a zažijete najlepší polrok svojho života. Ja už som na magisterskom štúdiu a vo februári (únoru) 2024 idem na ešte väčšie dobrodružstvo, a to do Peru.

– Tomáš Michalčin (Informační systémy a technologie), Istanbul Bilgi University v Turecku. Napiš mi na Instagram.